Strakaté psy sa vyznačovali výnimočnou schopnosťou pracovať vo vode. Podľa miesta svojho pôvodu sa označovali ako "Newfoundland Dog".V rokoch 1650 až 1850 sa v Anglicku názvom "Newfoundland Dog" označoval veľký, čierno alebo hnedo strakatý pes so základným bielym sfarbením. V prvej polovici 19. storočia bol nesmierne obľúbený v aristokratických kruhoch. Názov "Landseer" je odvodený od mena anglického maliara zvierat sira Edwina Landseera, ktorý si často volil za motív svojich obrazov práve tieto impozantné psy. V druhej polovici 19. storočia sa do Anglicka v čoraz väčšom počte dostával aj menší čierny "Newfoundland Dog" a choval sa tam ako čistokrvný pes. Landseerovi hrozilo, že upadne do zabudnutia.
Iba vďaka chovateľským iniciatívam po 1. svetovej vojne vďačíme za to, že sa v Nemecku, Rakúsku a vo Švajčiarsku toto plemeno zachovalo. Od roku 1960 sa landseer uvádza ako samostatné plemeno pod názvom "Landseer - kontinentálno-európsky typ". V USA, Kanade a v Anglicku nie je tzv.  "Landseer - novofundlandský pes" samostatným plemenom, ale iba ďalším farebným variantom čierneho novofundlandského psa so stavbou tela typickou pre tieto veľké psy.

---

ŠTANDARD PLEMENA

Všeobecný vzhľad
Landseer má budiť dojem veľkého, silného, harmonicky stavaného psa. Najmä čo sa týka psa, landseer má o niečo dlhšie končatiny ako jeho čierny novofundlandský príbuzný. Pohyby jeho svalnatých nôh majú napomáhať ladnú, uvoľnenú chôdzu.

Osrstenie a farba
Osrstenie s výnimkou hlavy má byť dlhé, hladké a husté. Na dotyk je jemné, prestúpené nie takou hustou podsadou ako u čierneho novofundlandského psa. U landseera mierne zvlnená vrchná srsť na chrbte a na stehnách nie je chybou. Proti smeru česaná srsť sa má sama vrátiť do pôvodnej polohy.
Základná farba srsti je čisto biela, s čiernymi škvrnami na tele a v bedrovej časti. Krk, predhrudie, brucho, nohy a chvost musia byť biele. Hlava je čierna. Za upevnenie chovu sa predpokladá biela oblasť ňucháča s bielou, nie príliš pretiahnutou lysinou. Čierne škvrny na bielom podklade nie sú chybou, ale mali by sa chovom odstrániť.

Hlava
Hlava má byť široká a mohutná, s dobre vyvinutou medzitemennou kosťou. Prítomný by mal byť aj zjavný čelový sklon, ktorý však nie je natoľko vyvinutý a strmý ako u bernardína. Dĺžka ňucháča = hĺbke ňucháča pred čelovým sklonom. Pysky sú suché, horné trocha prekrývajú dolné. Podľa možnosti majú byť pevné, nezaslinené. Tvar hlavy je výrazný, má ušľachtilý výzor, s primerane vyvinutými lícami, postupne prechádzajúcimi do oblasti ňucháča, ktorá je rovnako ako pysk čierne pigmentovaná. Zhryz je nožnicový, koža hlavy je krátko a jemne osrstená, bez záhybov.

Uši
Uši sú stredne veľké, nasadené oproti očiam. Sú trojuholníkové, dolu trocha zaoblené a dosahujú až k vnútornému kútiku oka. Nasadené sú vysoko na vrchnej časti hlavy, ale nie príliš vzadu. Na bokoch hlavy sú hladké a priľahnuté, prikryté jemnou krátkou srsťou. Dlhšie chumáče srsti sú iba v ich zadnej časti, pri koreňoch.

Oči
Sú stredne veľké, primerane hlboko zasadené, hnedé až tmavohnedé, majú priateľský pohľad. Tolerujú sa aj svetlohnedé oči. Viečková štrbina je mandľovitá, spojovka nie je viditeľná. Vyslovene svetlé oči ( sírovo- alebo sivožlté ) sú chybou, rovnako ako príliš tesná poloha očí.

Krk
Svalnatý krk nie je na priereze celkom kruhový, ale mierne vajcovitý. K hlave vystupuje z ramenno - hrudníkovej časti širokou šijou. Pri súmernej stavbe tvorí jeho dĺžka od medzitemennej kosti ku kohútiku asi 3/4 až 4/5 dĺžky hlavy od medzitemennej kosti až k špičke ňucháča. Výrazné krčné laloky sú nežiadúce.

Telo
Dĺžka tela od kohútika po koreň chvosta má byť asi dvojnásobkom dĺžky hlavy. Chrbát má byť pevný a rovný, od pliec až po bedrá veľmi široký a mocný. Medzi pevnými svalnatými plecami leží hlboký a široký hrudník, so zodpovedajúcimi, silne vyklenutými rebrami hrudného koša. Brucho je iba mierne vtiahnuté. Medzi ním a svalnatou bedrovou časťou má byť zreteľne viditeľná plytká priehlbina na bokoch. Bedrá sú široké, na bokoch a smerom dozadu zaoblené silnými svalovými vankúšmi. Slabý a poklesnutý chrbát, uvoľnené bedrá a prikrátke posledné rebrá s príliš vtiahnutým bruchom sú pri týchto psoch chybami.

Predné končatiny
K mocnej ramennej kosti, ktorú obklopujú silné svaly vybiehajúce z oblasti pliec, sa pripájajú primerane zauhlené silné kosti celkom rovného, svalnatého predlaktia. Pomerne vysoko položené lakte, ktoré smerujú rovno dozadu, priliehajú k najhlbšej časti hrudného koša. Celá noha je až po priehlavkový kĺb mierne osrstená.

Zadné končatiny
Celá zadná končatina má byť mocná, voľne pohyblivá, so silnými kosťami, ktoré sú obklopené mocnými svalmi. Najmä horná časť stehna má byť široká. Zadné končatiny majú byť primerane osrstené. Kravský postoj ako aj nedostatky v zauhlení sa pokladajú za chyby. Vlčie pazúry ( alebo niekedy sa vyskytujúci 5. prst na zadnej končatine ) sú nežiadúce a mali by sa čoskoro po narodení odstrániť.

Laby
Majú byť veľké a dobre formované, tzv. mačacie laby. Roztiahnuté alebo navonok stočené laby sú neprípustné. Prsty majú skoro až k špičkám spájať silné medziprstové plávacie blany.

Chvost
Veľmi husto zarastený, ale nie zástavovitý chvost je silný, siaha nanajvýš trocha pod priehlavkový kĺb. Keď pes pokojne stojí a nie je rozrušený, má chvost ( na konci trocha zahnutý ) ovísať nadol. Pri pohybe môže byť chvost rovno vystretý, ale s koncom ľahko ohnutým nahor. Niekedy sa vyskytnú chvosty s malým zakrivením aleno nesené skrútene nad chrbtom. Tieto javy sú nežiadúce.

Výška
Landseer je vyšší ako novofundlandský pes, jeho výška kolíše. U psov sa pohybuje priemerne od 72 do 80 cm, u sučiek od 67 až do 72 cm. Menšie odchýlky smerom nadol alebo nahor sú prípustné.