PôVOD PLEMENA
Presný pôvod
plemien Novofundlandský pes a Landseer sa dodnes nepodarilo
s istotou určiť. Niektorí
americkí
autori pripisujú novofundlandskému psovi
americko-kanadský pôvod. V minulosti vraj
používali
algonkinskí a botokudskí indiáni
veľkých,
tmavých psov pochádzajúcich z
amerických
vlkov ako ťažné zvieratá. Z nich sa možno
vyvinuli
novofundlandské psy. Iné pramene predpokladajú
vplyvy vikingských psov. Morské vody okolo
ostrova Newfoundland sú bohaté na ryby. Pri
brehoch tohto ostrova preto pristávali
portugalské, francúzske, španielske a
anglické lode. Je možné, že
mastifovité psy z týchto lodí sa
skrížili s miestnymi psami a prispeli k vzniku
novofundlandského psa. V tom čase pochopiteľne neexistovala
plemenitba, ako ju poznáme dnes.
Psy, s ktorými sa európski
námorníci stretli na Newfoundlande, prejavovali
mimoriadne skvelé vlastnosti pri práci vo vode.
Na vzniku landseerov sa podieľali veľké, bielo-čierno
strakaté anglické psy. Tieto tzv.
mäsiarske psy prišli na ostrov Newfoundland asi
pred 400 rokmi. Skrížili sa tu s miestnymi psami.
Výsledkom kríženia boli
zväčša strakaté psy,
väčšieho vzrastu, ako prevažne
jednofarebné psy, pôvodne žijúce na
Newfoundlande.
Strakaté psy sa vyznačovali výnimočnou
schopnosťou pracovať vo vode. Podľa miesta svojho pôvodu sa
označovali ako "Newfoundland Dog".V rokoch 1650 až 1850 sa v Anglicku
názvom "Newfoundland Dog" označoval veľký, čierno
alebo hnedo strakatý pes so základným
bielym sfarbením. V prvej polovici 19. storočia bol
nesmierne obľúbený v aristokratických
kruhoch. Názov "Landseer" je odvodený od mena
anglického maliara zvierat sira Edwina Landseera,
ktorý si často volil za motív svojich obrazov
práve tieto impozantné psy. V druhej polovici 19.
storočia sa do Anglicka v čoraz väčšom
počte dostával aj menší čierny
"Newfoundland Dog" a choval sa tam ako čistokrvný pes.
Landseerovi hrozilo, že upadne do zabudnutia.Iba vďaka chovateľským iniciatívam po 1. svetovej vojne vďačíme za to, že sa v Nemecku, Rakúsku a vo Švajčiarsku toto plemeno zachovalo. Od roku 1960 sa landseer uvádza ako samostatné plemeno pod názvom "Landseer - kontinentálno-európsky typ". V USA, Kanade a v Anglicku nie je tzv. "Landseer - novofundlandský pes" samostatným plemenom, ale iba ďalším farebným variantom čierneho novofundlandského psa so stavbou tela typickou pre tieto veľké psy.
ŠTANDARD PLEMENA
Všeobecný
vzhľad
Landseer má budiť dojem veľkého,
silného, harmonicky stavaného psa. Najmä
čo sa týka psa, landseer má o niečo
dlhšie končatiny ako jeho čierny novofundlandský
príbuzný. Pohyby jeho svalnatých
nôh majú napomáhať ladnú,
uvoľnenú chôdzu.
Osrstenie a farba
Osrstenie s výnimkou hlavy má byť
dlhé, hladké a husté. Na dotyk je
jemné, prestúpené nie takou hustou
podsadou ako u čierneho novofundlandského psa. U landseera
mierne zvlnená vrchná srsť na chrbte a na
stehnách nie je chybou. Proti smeru česaná srsť
sa má sama vrátiť do pôvodnej polohy.
Základná farba srsti je čisto biela, s čiernymi
škvrnami na tele a v bedrovej časti. Krk, predhrudie,
brucho, nohy a chvost musia byť biele. Hlava je čierna. Za upevnenie
chovu sa predpokladá biela oblasť ňucháča s
bielou, nie príliš pretiahnutou lysinou. Čierne
škvrny na bielom podklade nie sú chybou, ale mali
by sa chovom odstrániť.
Hlava
Hlava má byť široká a
mohutná, s dobre
vyvinutou medzitemennou kosťou. Prítomný by mal
byť aj
zjavný čelový sklon, ktorý
však nie je
natoľko vyvinutý a strmý ako u
bernardína. Dĺžka
ňucháča = hĺbke ňucháča pred čelovým
sklonom.
Pysky sú suché, horné trocha
prekrývajú dolné. Podľa možnosti
majú byť
pevné, nezaslinené. Tvar hlavy je
výrazný,
má ušľachtilý výzor, s
primerane
vyvinutými lícami, postupne
prechádzajúcimi
do oblasti ňucháča, ktorá je rovnako ako pysk
čierne
pigmentovaná. Zhryz je nožnicový, koža hlavy je
krátko a jemne osrstená, bez záhybov.
Uši
Uši sú stredne veľké,
nasadené oproti očiam. Sú
trojuholníkové, dolu trocha zaoblené a
dosahujú až k vnútornému
kútiku oka. Nasadené sú vysoko na
vrchnej časti hlavy, ale nie príliš vzadu. Na
bokoch hlavy sú hladké a priľahnuté,
prikryté jemnou krátkou srsťou. Dlhšie
chumáče srsti sú iba v ich zadnej časti, pri
koreňoch.
Oči
Sú stredne veľké, primerane hlboko
zasadené, hnedé až tmavohnedé, majú
priateľský pohľad. Tolerujú sa aj
svetlohnedé oči. Viečková štrbina je
mandľovitá, spojovka nie je viditeľná. Vyslovene
svetlé oči ( sírovo-
alebo sivožlté ) sú chybou, rovnako ako
príliš tesná poloha očí.
Krk
Svalnatý krk nie je na priereze celkom kruhový,
ale mierne vajcovitý. K hlave vystupuje z ramenno -
hrudníkovej časti širokou šijou. Pri
súmernej stavbe tvorí jeho dĺžka od medzitemennej
kosti ku kohútiku asi 3/4 až 4/5 dĺžky hlavy od
medzitemennej kosti až k špičke ňucháča.
Výrazné krčné laloky sú
nežiadúce.
Telo
Dĺžka tela od kohútika po koreň chvosta má byť
asi
dvojnásobkom dĺžky hlavy. Chrbát má
byť
pevný a rovný, od pliec až po bedrá
veľmi
široký a mocný. Medzi
pevnými
svalnatými plecami leží hlboký a
široký hrudník, so
zodpovedajúcimi, silne
vyklenutými rebrami hrudného koša.
Brucho je iba
mierne vtiahnuté. Medzi ním a svalnatou bedrovou
časťou
má byť zreteľne viditeľná plytká
priehlbina na
bokoch. Bedrá sú široké, na
bokoch a smerom
dozadu zaoblené silnými svalovými
vankúšmi. Slabý a
poklesnutý chrbát,
uvoľnené bedrá a prikrátke
posledné
rebrá s príliš vtiahnutým
bruchom sú
pri týchto psoch chybami.
Predné končatiny
K mocnej ramennej kosti, ktorú obklopujú
silné svaly vybiehajúce z oblasti pliec, sa
pripájajú primerane zauhlené
silné kosti celkom rovného, svalnatého
predlaktia. Pomerne vysoko položené lakte, ktoré
smerujú rovno dozadu, priliehajú k
najhlbšej časti hrudného koša.
Celá noha je až po priehlavkový kĺb mierne
osrstená.
Zadné končatiny
Celá zadná končatina má byť
mocná, voľne pohyblivá, so silnými
kosťami, ktoré sú obklopené
mocnými svalmi. Najmä horná časť stehna
má byť široká. Zadné
končatiny majú byť primerane osrstené.
Kravský postoj ako aj nedostatky v zauhlení sa
pokladajú za chyby. Vlčie pazúry ( alebo niekedy
sa vyskytujúci 5. prst na zadnej končatine ) sú
nežiadúce a mali by sa čoskoro po narodení
odstrániť.
Laby
Majú byť veľké a dobre formované, tzv.
mačacie laby. Roztiahnuté alebo navonok stočené
laby sú neprípustné. Prsty
majú skoro až k špičkám
spájať silné medziprstové
plávacie blany.
Chvost
Veľmi husto zarastený, ale nie
zástavovitý chvost je silný, siaha
nanajvýš trocha pod priehlavkový kĺb.
Keď pes pokojne stojí a nie je
rozrušený, má chvost ( na konci trocha
zahnutý ) ovísať nadol. Pri pohybe môže
byť chvost rovno vystretý, ale s koncom ľahko
ohnutým nahor. Niekedy sa vyskytnú chvosty s
malým zakrivením aleno nesené
skrútene nad chrbtom. Tieto javy sú
nežiadúce.
Landseer je vyšší ako novofundlandský pes, jeho výška kolíše. U psov sa pohybuje priemerne od 72 do 80 cm, u sučiek od 67 až do 72 cm. Menšie odchýlky smerom nadol alebo nahor sú prípustné.



